Čarodejnícka škola Temi

Terry Blood

(Matka- za slobodna Black Roses    otec- Blood)

Moja rodinka sa môže pýšiť príbuzenstvom s Aster Black Roses. Nuž čo? Rodina je nevyspytateľná.

Moja maličkosť

Z minulosti

Narodila som sa 26 augusta. Ako obyčajný upír ,som vyrastala v blízkosti svojich blízkych. Nebolo na tom nič zvláštne. Zrodená z čistej krvy, bez jedinej chyby. Nikto ju na mne nikdy nevidel. Ale mala som dve veľké chyby. Prvá a najväčšia chyba bola vo mne hlboko zakódovaná. Z otcovej strany sme boli veľmi hrdý. To by ani zďaleka nebolo také zlé. Ale to, že ja som nedokázala odpustiť. Nikdy som dovtedy nikomu nič neodpustila. Ten hnev som v sebe dusila odjakživa. Ak ma niekto nahneval, pomstila som sa mu. Druhá, azda oveľa nepodstatnejšia chyba bola moja kleptománia. Asi sa pýtate čo mohlo chýbať decku z bohatej rodiny, ktoré bolo rozmaznané? Bolo to veľa jednoduchých vecí. Kradla som všetko čo sa mi dostalo do bledých, tenkých, studených rúk. Nijaká maličkosť nezostala bez povšimnutia. Vo všetkom som videla môj majetok, veci čo mi patria a poklady. Priamo posadnutá zbieraním cenností trpím dodnes, aj keď už menej.

Stmievalo sa, súmrak padol na hory, ovzdušie sa ochladilo. Netopiere vzlietli do vzduchu, sovy húkali. Okná v hrade sa rozjasnili a za nimi sa pohybovali siluety ľudí. Po okolí sa ozýval krik.

„Odkiaľ to preboha máš?!“ Ozval sa krik znova z druhého okna pod strechou západnej veže hradu. 3estnásť ročná Terry sedela na posteli, nohy mala prekrížené, rukami podopretú hlavu a znudene pozorovala svojho zúriaceho otca.

„Počula si otca?!“ zapojila sa do výsluchu aj matka.

„Hej! Nie som hluchá!“ Terry zazývala a otočila sa im chrbtom.

„ Ak by vám to nevadilo, rada by som sa išla prejsť!“ prešla popri nich s posmešným úškľabkom na tvári a zavrela im dvere pred nosom.

O niekoľko hodín neskôr ju čakal s otcom ich rodinný priateľ. Terry ho mala veľmi rada. Bol ako jej strýko. Volal sa Richard .Podišla k nim, sadla si vedľa neho.

„Ako sa máte?“ spýtala sa ho so širokým úsmevom na tvári.

„Ále ujde to!  Počul som že máte v rodine problémy, tak som sa na vás prišiel pozrieť.“

„ Terry, choď prosím ťa do svojej izby. My tu musíme ešte niečo prebrať.“  Povedal otec, ani sa na ňu nepozrel a naďalej bafkal zo svojej cigarety.

Terry sa zobrala a urazená odišla do svojej izby. Niekoľko minút sa tam nervózne prechádzala, potom si sadla na posteľ, podoprela hlavu a pozerala von oknom. Keď započula hlas svojej mamy,  spozornela.

„ Ale ako jej to chcete povedať? Úbohé dieťa! Viktor! Ako môžeš?!“ Jačala  na plné hrdlo.

Terry opatrne otvorila dvere, vystrčila von hlavu a pomaly sa zakrádala po točitom ,kamennom schodisku dole.

„Čo sa tu deje?!“ spýtala sa Terry. Nechápavo sa a priam spaľujúcim pohľadom sledovala matku, otca a  uja Riša.

„Á tu si!“ pricupital k nej a pokračoval: „práve sme s tvojimi rodičmi preberali tvoje zahraničné štúdium.“ Nahodil široký úsmev a čakal Terrinu reakciu.

„Čo? Chcete sa ma zbaviť?“

„Nie, to je inak.“ pokračoval otec.

„Pôjdeš na študijný pobyt do veľkej Británie!“ prerušil ho ujo Rišo.

...

Potulky

Zazvonil budík. Terry sa otočila k nemu chytila ho a hodila o stenu. Zakryla si uši a otočila sa na druhú stranu. Ozvalo sa hlasné búchanie na dvere a potom hlas.

„Terry? Už si hore?“ otvorili sa dvere a v nich stálo vysoké štíhle dievča. Vlasy malo vypnuté hore a zo všetkých strán jej trčali pramienky vlasov. Hnedými očami sa pozrela na Terry, pokrútila hlavou a skočila jej na posteľ.

„Nechaj ma! Mne sa dnes nechce!“ Lenivo jej odpovedala Terry. Ale dievča sa nechcelo nechať odbiť. Hodila na ňu podušku a pritlačila jej ju na tvári.

„Ashley! Nechaj ma! Som ti povedala že nikam nejdem!“ posadila sa a zazerala na ňu.

„Počúvaj ma moja! Tvoja mama mi povedala, že mám na teba dávať pozor...“

„ Čo?! Čo som nejaký zasran?!“ prerušila ju Terry.

„nooooo zasran nie...ale...“ uškrnula sa a pokračovala, „ možno niečo iné....“

Terry do nej hodila vankúš a zasmiala sa.

„Kedy sa odchádza?“ pozrela na roztrieskaný budík a poškriabala sa po hlave.

„Neviem. Povedali že pre nás prídu.“ Ashley si skontrolovala účes, zobrala nožnice a trocha si pristrihla čiernu ofinu.

„ No tak už vypadni!“ tlačila Terry von zo svojej izby Ashley, „ chcem sa prezliecť!“

„Dobre! Ale pohni si!“

O pol hodiny už obe čakali pred domom a sledovali tmavú uličku z jednej a z druhej strany. Na jednom konci sa objavili tmavé postavy. Pomaly sa približovali a tváre sa im rozjasňovali, lebo na ne dopadalo svetlo z lampy.

„ Dámy!“ uklonil sa im 17 ročný mladík a druhý sa začal chichotať.

„Kde máte kufre?“ pozrel sa okolo druhý.

„Ešte sú hore.“ Odpovedala Terry a otvorila dvere, aby mohli vojsť.

„No čo? Tešíte sa na Rusko?“ Spýtala sa Ashley tých dvoch a podala im kufre.

„No jasne. Až na tú zimu!“

...