Jdi na obsah Jdi na menu
 


                                           Aster Black Roses

Obrazek

 

 

 

 

Narodenie

 

Hrad na jednom nemenovanom a nezmapovateľnom mieste v okolí Moskvy bol zaťažený hrubou pokrývkou decembrového snehu. Cencúle viseli z podokeníc ako ostré šípy a sklá na oknách boli pomaľované námrazou do rôznych tvarov.

 

Všade naokolo vládlo nesmierne ticho. Nad malými vežičkami lietali kŕdle škriekajúcich vrán a drobné snehové vločky bez prestávky pristávali na každom kúsku strechy.

 

V hrade bolo cítiť osamelosť. Mesačné lúče prechádzali cez nezamrznuté časti okien a tlmene dopadali na staré kusy nábytku. Snáď každá miestnosť tohto honosného, avšak pochmúrneho hradu, bola prázdna okrem jednej. Priestranná miestnosť na konci prízemia bola čulá.

 

Upír zahalený v čiernom plášti sedel na striebornej stoličke. V pravej ruke držal priezračný kalich a pohľadom neprítomne pozeral na dubové dvere. Jemne točil kalichom a jeho obsah ho obmýval. Potom, akoby sa bol prebudil zo spánku, pozrel bezcitnými červenými očami na obsah kalichu, mykol kútikmi úst, čo značilo slabý úškľabok a napil sa. Prstom si utrel kvapku krvi na brade a potom obsah kalichu vypil až do dna. Trocha nervózne pozrel na upírku, ktorá sedela v koženom kresle v zamatových šatách. Mala jemné črty bledej tváre a havranie vlasy jej padali po plecia. Nechtami zaryla do kresla a jednou rukou si prešla po vypuklom bruchu. Pohľad uprela na svojho druha a prikývla hlavou. Ten luskol prstami a vstal.

 

Dvere sa rozleteli a vbehli dnu dve upírky-slúžky v ošúchaných plášťoch. Upír ukázal na jeho družku a vypochodoval z miestnosti sprevádzaný šušťaním jeho plášťa.

 

 

 

Pozrel na drevené hodiny, ktoré práve odbili polnoc. Nastražil ucho a započul detský plač. V jeho nemilosrdných očiach akoby sa zachvela dávka šťastia a spokojnosti. Prestal nervózne klopkať prstami o povrch stola, vstal zo stoličky z masívneho jelšového dreva a rezkým krokom zamieril k dubovým dverám. Rukou sa chytil chladnej kľučky zo zlata a na jeho bledom čele sa zjavil nechápavý výraz. Z miestnosti započul rev, akoby niekto bojoval, hlasný plač dieťaťa a krik matky. Neváhal ani chvíľu a s celou silou roztvoril dvere. Obraz, ktorý sa mu naskytol ho ani trocha nepotešil. Rozbité okno, chladný vánok vydúvajúci zamatové závesy, črepy na vyleštenej podlahe a dvoch vlkolakov vrčiacich na slúžky.

 

Okamžite zabehol k jeho žene. Okom pozrel na malé dieťa. ,,Je to Aster,“ povedala vyplašená žena, rýchlo dieťa zabalila do čiernej prikrývky a privinula si ho k sebe, pričom hľadela na vlkolakov bojujúcich s upírkami. Upír odlepil pohľad od dcéry a vykročil v ústrety k vlkolakom. Zobral z okrúhleho stola v strede miestnosti vyleštený ostrý meč a vytasil ho pred papuľu vlkolaka, ktorý ho lačne pozoroval svojimi beštiálnymi očami a z papule mu kvapkali sliny, vydúvajúce neprestajným vrčaním. Upír sa zahnal mečom po krku vlkolaka, ale ten sa uhol, skočil na neho, zhodil ho celou silou na zem a prebehol za neho. Kým sa upír spamätal, pohľad uprel na jednu zo slúžok, ktorá sa zmenila na prach, po tom, čo jej ten druhý vlkolak zaryl tesáky rovno do krku. Hneď na to vyskočil na rovné nohy a pozrel na jeho ženu, ktorá z jedným vlkolakom zápasila. Aj by sa jej rozbehol na pomoc, ale do ľavej ruky mu zaryl pazúry ďalší nazúrený vlkolak. ,,Amina! Zober Aster a odíď s ňou!,“ skríkla žena upírka na svoju slúžku, ktorá zdesene pozerala na popol svojej priateľky. Slúžka si odhrnula z kriedovo-bielej tváre plavé vlasy, priskočila k dieťaťu, pevne zviazala teplú prikrývku, premenila sa na vlka a uzol chytila do zubov. Upírka pozrela na premenenú slúžku a na uzlíček s dieťaťom v jej zuboch, smutne jej ovisli červené pery, z ktorých vykúkali biele ostré zuby a buchla čínskou vázou vlkolakovi po hlave. Vlk s dieťaťom vyskočil cez okno a stratil sa kdesi v lese. Zatiaľ vo vnútri obaja manželia Black Roses bojovali s nazúrenými vlkolakmi. Ozval sa rev. Upír vyplašene pozrel k svojej žene, ktorej nebohé telo odkviclo na zem, a vlkolak vysunul svoje tesáky z jej krku. Telo sa premenilo na prach. Upíra naplnila najväčšia zlosť a holými rukami sa zahnal na vlkolaka, ale potom sa mu oči vyplašene vyliezli s jamiek. Druhý vlkolak ho chmatol odzadu, a jeho chmat bol smrteľný, a tak upír bezmocne pritisol pery, z ktorých sa vyrútil potok krvi a hneď na to sa zmenil na prach...

 

 

Obrazek

 

                                               Manželia Black Roses
 

 

 

 

Destvo na hrade Avion Toronto Black Roses

 

Malú Aster niesla slúžka celé dni a noci. Inokedy ako vlk, potom, keď už mala pomenej sily ako upír. V noci prebývali vo  všakovakých jaskyniach a úkrytoch. So smútkom v očiach naložila Aster na loď v anglickom prístave, priložila k nej stručný vlastnoručný dopis a potom len z bezpečnej vzdialenosti pozorovala loď, ktorá práve vyrazila z prístavu...

 

Loď mierila do Kanady. Nikto z posádky si nevšimol malé upírske dieťa v podpalubí. Až keď loď pristála v Toronte, posádka zdesene zistila, že na ich lodi celý čas prebývalo dieťa. Keďže kompletná posádka boli muklovia, nezistili, že malá Aster je upírie dieťa. Prezreli si list v ktorom stručne stálo: Dieťa odneste Amelii Black Roses. Miestnych sa vypytovali na túto neznámu, hľadali jej adresu ale nikto nevedel,kde býva. Iba keď sa spytovali v jednej, logicky, muklovskej krčme, nenápadnému čarodejníkovi sa zbystril zrak. ,,Viem kde býva, dieťa tam zanesiem,“ na prekvapenie ostatných vyhlásil, vstal a dotackal sa k námorníkom s roztvorenou náručou. Tí mu s otvorenými ústami podali spiace dieťa. Čarodejníkovi mihlo kútikmi úst, pozrel na spiace dieťa a potom bez slov vyšiel z krčmy.

 

Takmer celý deň kráčal na kopec za mestom. Dieťa stále spalo. Zavinul ho do svojho plášťa hneď, ako mu na nos pristála prvá snehová vločka. Kým sa vyštveral na vrchol kopca, bol už večer a snehu mal najmenej po kolená. Postavil sa pred bránu hradu, okom pozrel na tabuľku pribitú na dverách, na ktorej zlatým písmom stálo: Hrad Avion Toronto Black Roses. Vydýchol si a mohutným klopadlom v tvare netopierej hlavy zaklopal. Silné dunenie sa ozvalo azda po celom hrade a každý kúsok steny z neho zaskučal. Dvere sa otvorili a stála v nich mladá žena. Bola odetá v nechutne drahých bordových šatách, ktorými jej nebezpečne mykal silný studený vietor. Tvár mala jemnú a priezračne bledú. Oči mali odtieň červenej farby, pery boli krvavočervené a spod spodnej pery trčali dva biele ostré zuby. Vlasy mala tmavohnedé a vo vetre sa elegantne vlnili. Odhalený krk jej zdobil náhrdelník z perál. ,,Áno?,“ ozvala sa sladkým hláskom so znakom pobavenia a prehliadla si nečakaného návštevníka s dieťaťom v rukách. ,,Slečna Amelia Black Roses?,“ neisto sa spýtal čarodejník a trocha sa mu pri tom triasol hlas, lebo mu bol nepríjemný ženin vyhladnutý pohľad na jeho krčnú tepnu. ,,Áno. Čo vás sem privádza v týchto ... ehm.. nočných hodinách?,“ s úsmevom sa spýtala a bezcitným pohľadom sa zavŕtala do mužových očí. ,,Som Eduard Elder, madam,“ poklonil sa a pozrel na ženu, ktorá si ho stále premeriavala. ,,Námorníci v krčme hovorili, že našli na palube ich lode, ktorá vyrazila z Londýna malé dieťa,“ ukázal na uzlíček v jeho rukách, ,,A v liste, ktorý pri nej našli bolo napísané, že ho majú odovzdať vám. Vzhľadom k tomu, že nie sú odtiaľto a navyše že boli muklovia, rovnako ako všetci v tej krčme, nevedeli kde vás hľadať...samozrejme, ja som to vedel a tak som sa ponúkol...“ Ženine oči sa naplnili obavami a rukou si prikryla zdesené ústa. ,,Preboha,“ vzala dieťa do rúk, odhrnula mu prikrývku z tváre a prezrela si ho. ,,Je to dieťa ženy môjho brata,“ preľaknuto povedala a vrhla na čarodejníka pohľad. ,,Čo sa im stalo?,“ bezmocne sa spýtala muža a privrela oči. ,,Neviem madam...Nič viac sa nevie, iba že dieťa niekto naložil na palubu lode v Londýne a malo byť doručené vám.“ ,,Ďakujem vám, mladý muž,“ povedala upírka a s dieťaťom v rukách vošla do svojho hradu, pričom čarodejníkovi vonku zavrela dvere rovno pred nosom...

 

Na druhý deň poslala svojich verných upírov do hradu Black Roses v Moskve. Tí všetko preskúmali, pozhovárali sa so slúžkou, ktorá Aster poslala do Toronta a so šokujúcimi správami sa vrátili na hrad Avion Toronto Black Roses. Všetko, čo sa stalo Amelii vyrozprávali. Tá sa s osudom jej brata a jeho ženy po čase vyrovnala, pričom ešte viac znenávidela vlkolakov. Bola však pevne rozhodnutá vychovať Aster tak, ako by si to želal jej brat. Z Aster musela vychovať inteligentnú, vznešenú, hrdú a cieľavedomú upírku. Musela z nej vychovať ženu hrdú na svoj vznešený rod Black Roses.

 

Roky plynuli. Aster rástla. Amelia ju učila všetkému potrebnému. Čítanie všakovakej literatúry, učenie vznešenému správaniu a dôležité poznatky o histórii a pôvode rodu Black Roses zabrali takmer celých osemnásť rokov...

 

 

Obrazek

                                                Amelia Black Roses

 

 

 

Obrazek

                                                        Mladá Aster

 

 

 

Odchod a osamostatnenie

 

A tak Aster dosiahla osemnásť rokov. Stála pred zrkadlom, ale iba bezmocne po ňom prešla rukou, keďže sa tam nevidela. So zvesenou hlavou prešla k inému,k úpírskemu zrkadlu, v ktorom konečne videla svoj odraz. Bola pevne rozhodnutá...Rozhodnutá o tomto bola už dosť dlho, ale svoje rozhodnutie sa bála vypustiť z úst. Pozerala na svoj odraz. Videla mladé slušne vychované dievča, s jemnými črtami jej bledej upírskej tváre. Červené pery, z pod ktorých vytŕčali typické upírske zuby, sa jej nerozhodne mihali. Položila ruku na zrkadlo. Zhlboka sa nadýchla, na malú chvíľu zvesila hlavu a tmavé vlasy jej padli do tváre. Pohľad zasa uprela na zrkadlo. Rukou prešla po okraji luxusného zrkadla, zdobeného drahými kameňmi. Potom ruku s čiernymi nechtami stiahla k telu. Napravila si vznešené šaty a s pevným rozhodnutím odišla z miestnosti.

 

,,Teta Amelia?,“ neisto sa ozvala a pridržiavac sa vylešteného dreveného zábradlia opatrne zošla zo schodov do priestrannej haly. Amelia, usadená v mäkkom kresle pri vyhasnutom krbe s čašou plnou krvi, na ňu hľadela. ,,Áno zlatko? Potrebuješ niečo?,“ spýtala sa Aster a celú si ju premerala. Zdala sa jej akosi neprirodzene nervózna a tak položila čašu na stôl a pozrela jej do očí. Odbili dve hodiny v noci. ,,Teta Amelia ja som chcela...,“ Aster si zahryzla do pery a opatrne urobila pár krokov bližšie k Amelinmu kreslu. ,,Aster deje sa niečo?,“ Amelia si prstom odhrnula prameň vlasov z tváre, prešla si dlhými nechtami po krku a nespúšťala pohľad z Aster. ,,No...,“ Aster stále nervózne nevedela ako začať a tak len nervózne postávala pred tetou a rukami sa prehrabávala vo vlasoch a bála sa na ňu pozrieť. ,,Takto sa správa urodzená dáma?!,“ Ameliin prísny hlas sa rozniesol po celom hrade a potom vstala z kresla. Aster sa bojazlivo obzerala vôkol seba a nechápala, čo zlé spravila. Amelia si jednou rukou prichytila šaty, pričom odhalila lodičky na vysokých podpätkoch, vznešene k nej s klopotom pricupkala a voľnou rukou jej chytila zápästie. ,,Prestaň sa prehrabávať vo vlasoch ako akási neurodzená muklovská sliepka! Čo snáď som ťa takémuto správaniu celé tie roky učila?!,“ Amelia jej pustila zápästie a prísne na ňu pozrela. Aster zahanbene zvesila ruku. Najradšej by odstúpila ďalej od Amelie, pretože jej chladný pohľad jej bol nepríjemný, a navyše jej prítomnosť cítila na každom kúsku tela. ,,Aster čo si chcela?,“ už normálnym tónom sa jej spýtala Amelia, ale neráčila sa od nej vzdialiť, naopak, ruku jej položila na plece a bez mihnutia okom ju pozorovala. Aster ešte viac zneistela. Pohľadom blúdila po svojich topánkach, po Amelinej tvári a napokon však musela svoj zrak ukotviť v jej očiach. ,,Je mi osemnásť,“ nadýchla sa, začala hovoriť a na jej prekvapenie jej teta pustila plece. Amelia sa jej obrátila chrbtom a začala sa pred ňou dookola prechádzať, pričom hľadela len pred seba. ,,Som už dosť veľká na to,“ Aster zavrela oči, lebo videla, ako sa Amelia pri jej každom slove trhla, ,,A už je čas, aby som toto miesto opustila,“ otvorila oči, celkom roztrasená pozrela na Ameliu, ktorá sa prestala prechádzať a neprítomne hľadela pred seba. ,,Vedela som,“ povedala Amelia ale Aster nechápala, čo jej hovorí a naskakovala jej z nej husia koža. ,,Vedela som, že už budeš chcieť odísť,“ konečne na ňu Amelia pozrela. Aster mala pocit, že jej spozorovala v kútiku očí slzy. ,,Celkom som si ťa obľúbila,“ s uplakaným výrazom povedala Amelia a jemnou vyšívanou vreckovkou si pretrela oči. Aster na ňu prekvapene pozrela. Ešte nikdy nevidela Ameliu plakať. ,,Aster. Môžeš odísť,“ Amelia na ňu úprimne uprela pohľad a pristúpila k nej bližšie. ,,Veď, že keď som k tebe bola celé tie roky prísna, nemyslela som nič zle. Chcela som len z teba vychovať ozajstnú dámu, ktorá je hrdá na svoj pôvod. Chcela som, aby si bola pravá dáma z rodu Black Roses. Tak, ako by si to bol prial tvoj otec.“ Aster pri jej slovách zvesila hlavu a silno stisla pery, aby sa nerozplakala. Zacítila tuhé objatie a uvidela, ako ju Amelia ovinula do svojich bledých rúk.

 

,,Zbohom,“ so smútkom na perách povedala Aster hneď na druhý deň okolo jedenástej v noci. Pri nohách jej stál ťažký kufor a pri ceste smerujúcej dolu z kopca čakal kočiš sediaci na koňovi, zapriahnutom o honosný koč. Amelia, odetá v smútočných čiernych šatách, vtisla na Asterino líce chladný bozk. Aster na ňu kútikom oka pozrela, chytila ťažký kufor do pravej ruky a pohľad uprela na hrad, v ktorom strávila celé detstvo. ,,Zbohom, moja milá,“ do ticha sa ozvala Amelia a neprestajne si hodvábnou šatkou utierala slzy, stekajúce po jej bledej tvári. ,,Neplač teta,“ bolestne zo seba dostala Aster. ,,Nikdy na teba nezabudnem,“ rýchlo, aby sa nerozplakala, sa obrátila a odkráčala ku koču. Kočiš jej pomohol naložiť dnu kufor a potom aj ona nasadla a elegantne sa usadila. Rukou poodhrnula lesklé bordové závesy na oknách koča a pohľad uprela na Ameliu, vzlykajúcu pred dverami hradu. Aster jej venovala úsmev a jemne jej zakývala. Koč sa pohol a Aster sa nalepila na okno, pričom až kým nestratila Ameliu z pohľadu, sa na ňu dívala, ako jej bláznivo máva..

 

Cesta bola dlhá. V koči si aj párkrát pospala. V noci sa vždy zastavili a vždy si našla nejakú obeť, aby sa mohla napiť čerstvej krvi. Kočiš ju vždy so stiahnutým hrdlom pozoroval a pri tom, ako pila mu znechutene mykalo ústami. Vždy pri tom, ako na neho Aster pozrela do slova znehybnel. Aster ho takmer celú ich spoločnú cestu presviedčala, aby sa jej nebál, že mu neublíži. V jednu noc koč zastal a kočiš dvere otvoril. Aster vystúpila a pomohol jej s kufrom. Jej pohľad spočinul na veľkej lodi, ktorú obmývali búrlivé vlny divokého mora. Ťahajúc kufor za sebou pristúpila k lodi, kde ju už čakal ďalší sluha, ktorý sa pred ňou elegantne uklonil a zobral jej batožinu do podpalubia. Aster nastúpila na loď, kde bolo len zopár cestujúcich. Všetko boli čarodejníci. Pri tom, ako sa loď pohla z Torontského prístavu, Aster rukami zvierala zábradlie zadnej časti lode, a pozerala na mesto, v ktorom vyrastala. Kdesi ďaleko vzadu zazrela kopec a šibalsky sa pousmiala. Vedela, že je to hrad Avion Toronto Black Roses. Až kým jej mesto nezmizlo z dohľadu a nevidela vôkol iba číre more, tam stála a hľadela pred seba. Silný vánok sa jej pohrával s vlasmi. Keď sa spustil lejak, pribehol k nej mladý muž. ,,Slečna,“ slušne ju oslovil a Aster na neho pozrela. ,,Mali by ste sa ísť schovať do kajuty, rútime sa do búrky,“ doslova prekrikoval vyjúci vietor. ,,Samozrejme,“ povedala Aster potichu, takže jej slová nebolo vôbec počuť a pobrala sa do kajuty. Celú noc lialo ako z krhly a hromy odvšadiaľ duneli. Ešte aj ráno, keď búrka ustala, pršalo.

 

Okolo večera loď dorazila do Parížskeho prístavu. Aster, ktorá ju pred pár chvíľami opustila, teraz stála na Parížskom námestí a obzerala sa. Chytila kufor a ťahajúc ho za sebou sa vybrala hľadať nejaký nocľah. Takmer všetky hotely boli muklovské a už sa začínala cítiť zúfalo. Do muklovského hotela nechcela ani za svet, pretože tam by jej nemohli poskytnúť dostatočnú ochranu pred denným slnkom a čerstvý pohár ľudskej krvi. A tak blúdila ulicami Paríža a zvedavé oči okoloidúcich spočívali na jej šľachtických šatách. Napokon v jednej zapadnutej uličke narazila na čarodejníkov, ktorí pomocou prútikov dostávali do stavu levitácie popolnice. ,,Dobrý večer páni,“ trocha neisto ich oslovila vyčerpaná Aster a rukou sa chytila za bok, ,,Neviete, kde tu nájdem nejakú nemuklovskú nocľaháreň?“ Čarodejníci, zrejme mierne podnapití, sa uškrnuli a ukázali jej smer cesty. Cesta do údajného hotela La Fleur Magic viedla cez ešte užšie uličky Paríža. Keď sa Aster dostala pred celkom luxusné vráta, otvorila ich a s kufrom sa vteperila dnu. Prekvapene a šťastne sa usmiala, keď videla priestrannú halu lemovanú zlatom a vzácnymi obrazmi na stenách.

 

Ubytovala sa v izbe číslo šesť. Celú noc ležala na mäkkej posteli, popíjala chutnú čerstvú krv, hľadela na strop a rozmýšľala nad tým, čo bude ďalej. Celý deň potom prespala a večer, keď sa zobudila, opustila hotel. Na preplnenej ulici ju už čakal koč. Za pomoci milého kočiša doň nastúpila a za pár minút opustili Paríž. Cesta do rodnej Moskvy bola nesmierne dlhá. Prešlo veľa dní a nocí. Aster si znudene podopierala hlavu a v druhej ruke držala starú knihu o grófovi Drakulovi, niekdajšom vládcovi všetkých upírov. Čítala ju už asi miliónty krát a poznala ju už naspamäť. Vždy, keď ju dočítala, si povzdychla a rozmýšľala nad tým, čo by asi tak bolo, keby otec všetkých upírov, vznešený gróf Drakula, ešte žil. Jej myšlienky prerušilo to, keď koč prešiel po hŕstke kameňov a poriadne to Aster nahodilo. Kniha jej vykĺzla z rúk a tak sa nahla, že ju zdvihne, keď v tom koč zabrzdil a ju hodilo na zem. Dvere koča sa otvorili a mladý kočiš sa prekvapene pozrel na Aster ležiacu na zemi s knihou v rukách. ,,To... to nečakané zabrzdenie!,“ pohoršene povedala Aster, aby úsmev z jeho tváre zmizol, čo sa jej aj podarilo. Pomohol jej vyjsť z koča, pomohol jej aj s batožinou a potom už len hľadela za odchádzajúcim kočom, a keď jej zmizol z dohľadu, obrátila sa smerom k Moskve. Nadýchla sa. Očami si mesto premerala a potom kráčala jeho ulicami. Za pár minút dorazila k domu, ktorý si kúpila. Jeho majiteľovi vložila do dlane mešec galeónov tak, ako sa po sovách dohodli a vkročila dnu.

 

Nebol to hrad ako ten v Toronte, ale celkom malý útulný domček, pre ňu postačujúci. Za pár dní si z neho spravila celkom útulné sídielko. Po niekoľkých dňoch sa rozhodla, že sa musí s týmto mestečkom zoznámiť, čiže sa rozhodla vyjsť do ulíc...

 

 

Obrazek

                                                          Aster

 

 

 

 

Moskva a priatelia

 

Postavila sa pred zrkadlo v jej drobnej izbietke. Zahľadela sa na seba. Bolo to to isté dievča, ktoré stálo pred iným zrkadlom v na inom mieste pred pár týždňami. Avšak bolo predsa len trocha iné. V očiach mu bolo vidieť samostatnosť a kus zodpovednosti. Rukami s klasicky čiernymi nechtami, si prešla po krku. Dotykom spočinula na svojom náhrdelníku, ktorý jej zdobil krk. Potom si upravila hladké čierne šaty a odišla z izby. Prešla dolu po schodisku, pričom sa pevne držala zábradlia. V myšlienkach zasa spočinula pri hrade v Toronte. Pri tom, ako išla dolu za tetou Amelie oznámiť jej, že je čas ju opustiť. Zošla do predsiene. Na nohy si navliekla luxusné črievičky a vyšla do ulíc Moskvy.

 

Chvíľu sa bezcieľne motala po uliciach. Pozorovala čarodejníkov, keďže bola v čarodejníckej štvrti, ako si užívajú nočné mesto. Väčšinou stretala upírov, keďže nadišiel ich čas a temné bytosti. Bezmocne sa obzerala navôkol. Nevedela, ako sa má s tunajšími zoznámiť, ale keď jej zrak spočinul na ceduľke s nápisom ,,Bar“, ani chvíľu neváhala a vošla dnu.

 

Zastavila a poobzerala sa. Miestnosť bola veľká. Za pultom stáli dve čarodejnice, čo obsluhovali návštevníkov. Podávali tu rôzne likéry, samozrejme, aj pre upírov. Boli oblečené v bielych blúzach a čiernych sukniach s bielymi podkolienkami, s bielymi stuhami vo vlasoch, aby každý rozoznal, že sú to barmanky. Po celom bare bolo rozmiestnených niekoľko desiatok stolov rôznych veľkostí s rôznym počtom stoličiek. Na stenách viseli rôzne obrazy tohto mesta a na okne boli zatiahnuté karmínové závesy. Aster sa vykoľajene pozrela na hostí. Pripadala si akási...iná. A hneď aj zistila prečo. Všetci, okrem nej, boli oblečení podľa najnovšej čarodejníckej módy, ktorá sa takmer na vlas podobala tej muklovskej. Iba Aster vynikala z obrazu tejto doby a pôsobila ako nejaká šľachtičná spred tridsať rokov.

 

Urobila pár krokov, trocha neisto sa obzerala na hostí, ktorí si ju posmešne prezerali a potom sa postavila k baru. ,,Krvavý likér,“ povedala mladej barmanke, ktorá ihneď mávnutím prútika vyčarovala pohár s krvou. Aster vzala svoj nápoj do ruky a našla si miesto v rohu baru. Neprítomne pozerala na stôl a popíjala likér, keď ju vyrušili veselé hlasy. ,,Slečna? Je tu voľné?“ Aster zdvihla pohľad od stola. Pred ňou stáli dvaja mladí čarodejníci s veselou blonďatou mladou čarodejnicou. Aster znechutene na nich pozrela a pomyslela si, že čo je to za nevychovancov keď ju vyrušujú pri pití. Avšak potom jej hlavou prebehla o čosi triezvejšia myšlienka. Ona bola vychovaná v šľachtičných pomeroch. Teraz sa musí prispôsobiť pomerom normálnych ľudí. ,,Je tu voľné,“ prikývla a takmer okamžite si tí traja posadali k jej stolu. Trocha zahanbene a neisto si ich letmým pohľadom premeriavala. Pri jej pravom boku sedela dievčina asi v jej veku. Mala asi po plecia dlhé blond vlasy, modré oči a na tvári veselý úsmev. Aster ihneď vďaka bledej pokožke rozoznala, že ide o upírku a potvrdili to i jej ostré zuby. Upírka mala krk obtiahnutý čiernym obojkom so špicami a mala na sebe čierne tričko a džínsy. Aster pokrčila nosom nad tým, ako bola ,,nahodená“. Čarodejník sediaci pred ňou mohol byť od nej asi tak o dva-tri roky starší. Bol to tiež upír. Mal čierne rozstrapatené vlasy a tmavé oči. Všimol si, že si ho Aster prezerá a tak sa farba jeho očí zmenila na červenú a doširoka sa usmial. Aster okamžite zmenila smer pohľadu na čarodejníka po jej ľavom boku. Mal taktiež čierne, ale o čosi dlhšie, strapaté vlasy, trocha letmý pohľad upretý na blonďatú čarodejnicu. Nebol to upír. To Aster zistila takmer ihneď. Vyzeral na človeka.

 

,,Ako sa voláš?,“ jej skúmavé pohľady vyrušila dievčina. ,,Aster,“ chladne a odmerane sa predstavila a rukami objala pohár s krvou. ,,Len Aster?,“ s pobavením sa spýtal čarodejník sediaci pred ňou. Aster sa snažila vyhnúť tomu, aby sa ich pohľady stretli, a tak stále pozerala na obsah pohára. ,,Aster Black Roses,“ trocha zarazene odvetila. Mladá čarodejnica po jej pravici zapišťala a otvorila ústa do korán. ,,To vážne? To fakt?,“ trocha nedisciplinovane vybuchla na Aster a pár ľudí v bare sa obzrelo na ich stôl. ,,Som hrdá na svoj rod,“ povýšenecky a znechutene odvetila čarodejnici. ,,No téda to ma podrž,“ uškrnula sa čarodejnica, prehrabla sa vo vlasoch a potom podala ruku Aster. ,,Ja som Terry. Terry Black Roses,“ povedala a žmurkla na Aster. Tá ostala akoby zamrznutá, len hľadela na dno pohára a na čele sa jej objavilo pár drobných vrások, ktoré značili, že premýšľa. ,,To je neuveriteľné,“ ozvala sa napokon zamatovým hlasom a pozrela na Terry. ,,Keď si ty Terry,“ vrásky na čele sa jej ešte viac prehĺbili, privrela oči a rozmýšľala na plné obrátky a v pamäti si listovala v rodokmene rodu Black Roses, ,,Tak sme sesternice,“ dopovedala napokon a zľahka sa oprela o operadlo stoličky, ale potom sa zasa vystrela, lebo sa jej to zdalo príliš neurodzené. ,,Nick Blood,“ čarodejník po jej ľavici k nej vystrel ruku, ale ona mu ňou nepotriasla rovnako, ako nepotriasla rukou Terry. ,,Teší ma,“ zamrmlala si popod nos. ,,Andrew Moriss,“ povedal čarodejník pred ňou a aby nemuselo prísť opäť k trápnej situácií, radšej jej on ruku nepodal.

 

Celý večer sa táto štvorica bavila. Prelomili bariéry mlčanlivosti a za pár hodín sa správali ako najväčší kamaráti. Aster pochopila, že našla konečne priateľov a že prestala byť izolovaná od vonkajšieho sveta, ako tých celých osemnásť rokov.

 

 

 

 

 

Rozhodnutie

 

O päť mesiacov, keď vonku večerný vzduch zaváňal chuťou jari, na Asterine dvere zaklopala Terry. Aster jej otvorila, pričom si naprávala džínsy, ktoré prvý raz na seba navliekla.

 

,,Aster,“ Terry si ju premerala a rozchichotala sa.

 

,,Terry?,“ trocha hladne jej to vrátila Aster. ,,Je to hrozné, cítim sa v tom blbo,“ zatvárila sa, akoby zjedla citrón. ,,Poď ďalej.“

 

Terry sa usadila v zamatovom kresle pri polici s knihami a zhlboka sa nadýchla. ,,Ideme sa vziať.“ Aster, ktorá sa práve snažila rozopnúť opasok na džínsoch, prestala vo svojej činnosti, pozrela na Terry a nadvihla obočie. ,,Viem, viem...ale...pochop nás. Ja chcem byť pani Blodová,“ Terry zdvihla ruku tak, aby Aster videla diamantový zásnubný prsteň na jej prstenníku. ,,Terry, je ti osemnásť,“ podišla k nej Aster premeriavajúc si prsteň. ,,Ja viem. Som dospelá,“ príliš nepresvedčivo povedala Terry a Aster sa začala chladne smiať. ,,A viem, že aj ty by si chcela svadbu s Andrewom,“ povedala tak hlasno, aby to Aster cez svoj smiech počula. Aster sa prestala smiať, zmĺkla a neprítomne hľadela na okno so zatiahnutými červenými závesmi. ,,Nie,“ zaklamala a prešla do svojej izby. ,,Ale áno!,“ zhúkla Terry tak, aby to tam dorazilo k Aster. Tá sa zatiaľ prezliekala do honosných zelených šiat. ,,Nie!,“ zahučala a v mysli bola stále mimo. ,,Neklam!,“ skríkla posmešne Terry, keď v tom zazvonil zvonček. ,,Zdá sa, že chlapci prišli,“ povedala Terry a bežala im otvoriť.

 

Aster vošla do obývačky naprávajúc si jemnú striebornú stuhu vo vlasoch. Terry, Nick a Andrew boli usadení v kreslách a zhovárali sa. Aster sa snažila vyhnúť Andrewovmu pohľadu. ,,Tak tu ju máme, slečinku,“ zavtipkoval Nick a žmurkol na Aster. ,,To ste ju mali vidieť pred pár minútami! Mala na sebe džínsy,“ posmešne povedala Terry. Všetci traja sa zasmiali a Aster blúdila pohľadom radšej po podlahe. ,,Mala som, mala som ale už nemám,“ trpko odvetila, ,,A už prestante.“ Usadila sa v kresle, a uhrančivým pohľadom skúmala kamarátov. ,,Takže, svadba bude zajtra večer,“ víťazoslávne povedala Terry a usmiala sa na Nicka. ,,Prečo tak skoro?,“ spýtala sa Aster nalievajúc si do čaše krv. ,,Lebo ďalšiu noc bude spln,“ ticho odvetila Terry ukazujúc na Nicka. ,,Aha..,“ hoci Aster neznášala vlkolakov už len vďaka tomu, že jej vyzabíjali rodinu, proti Nickovi takmer nič nemala, aj keď sa k nemu správala povýšenecky. ,,A čo vy, kedy bude svadba?,“ začala zabŕdať Terry a spolu s Nickom sa rozosmiali. Aster bola v tej chvíli na ňu nahnevaná. Mala pocit, že na jej bledej tvári sa zjavila štipka začervenania. Letmo pozrela na Andrewa, ktorý ju bez mihnutia oka pozoroval. ,,O čom melete,“ trocha hlúpo odvetila Aster. ,,O vás,“ prstom ukázal Nick na ňu a na Andrewa. ,,Prestaňte už,“ zavrčala Aster a pálovým pohľadom pozerala na Terry a Nicka, ale v tom k nej podišiel Andrew a kľakol si pred ňu. Keby nebola Aster upírka a keby bola mala nejaké srdce, iste by sa jej teraz rozbúchalo tak, že by jej išlo z krku vyskočiť. Aster jedným okom pozrela na Andrewa a druhým na Nicka s Terry, ktorí sa na jej prekvapenie nesmiali, ale doslova s vyvalenými ústami a zadržaným dychom ich pozorovali. Andrew sa jemne naklonil k Aster tak, aby jej mohol niečo pošepkať. ,,Vezmeš si ma?,“ z jeho hlasu bolo cítiť rozhodnosť a nebojácnosť. Aster sa cítila trocha hlúpo. Ona, upírka z veľkého rodu, berie lásku ako nejaká muklovská deva. Určite by si ju takto teta Amelia nepredstavovala. Toto Aster povzbudilo, preto hrdo vztýčila bradu a pošepla Andrewovi do ucha ,,áno“. Ten jej, kým sa stihla spamätať nastokol na prst prenádherný briliantový prsteň a Terry s Nickom začali tlieskať o dušu. ,,Zajtra,“ Andrew vstal, pustil Aster ruku a usadil sa späť do svojho kresla. ,,Bude to super,“ zajasala Terry.

 

Na druhý večer Aster stála znova pred zrkadlom. Za pár minút sa stane Aster Morissová, pomyslela si. Hľadela na svoj, pomerne smutný odraz. Vlasy mala hladké a padali jej k lopatkám. V nich mala zapichnutú čiernu ružu. Na ušiach jej viseli náušnice s diamantmi. Tvár mala ešte bledšiu než zvyčajne a pery ešte červenšie. Hrdlo jej zdobil luxusný náhrdelník z drahých kameňov. Šaty mala dlhé až celkom po zem a celé čierne. Na niektorých miestach boli zdobené čiernymi kvetinkovými čipkami.

 

,,Aster poď,“ do jej izby vtrhla Terry v bielych svadobných šatách, schmatla ju za ruku a vyvliekla do predsiene. Potom spolu prešli ulicami Moskvy až dorazili do parku, nad ktorým sa vznášala hmla a až na pár pouličných lámp ležal celkom v tme. Tu ich čakal čarodejník, ktorý mal oba páry zosobášiť a i obaja budúci manželia. Aster sa zhlboka nadýchla a prikročila k Andrewovi, pričom okolo seba brodila hmlu.

 

Obrazek

                                                   Svadobný obrad

 

 

 

 

 

O rok na to

 

,,Jednoducho. Odídeme z Moskvy a niekde v strednej Európe ten hrad postavíme,“ povedala Terry už niekoľký raz a mávala pritom Aster plánom pred očami. ,,Hmm..,“ ako pokaždé odvetila Aster. ,,Aster preboha!,“ skríkla na ňu Terry aby ju dostala do triezveho stavu. ,,Rozmýšľam Terr,“ odbila ju Aster a začala sa prechádzať po miestnosti. Jej kroky pri chôdzi po drevenej podlahe vydávali klopkajúce zvuky. Aster si jednou rukou pohladila brucho, v ktorom na svet čakalo dieťa, a druhou si obmotávala prameň vlasov okolo prsta. ,,Postavme to až keď deti vyrastú,“ obrátila sa smerom k Terry a pozrela na jej tiež nafúknuté brucho. ,,Oukej,“ odvetila Terry a oprela sa o operadlo stoličky. Bola noc a za oblokom sliedil mesiac v splne. Terry mala ako vždy obavy o svojho manžela. ,,Proste,“ začala Aster ale už to nedopovedala, pretože okno v miestnosti sa rozletelo na tisíce črepín a dnu vtrhol vlkolak-Nick. ,,Preboha,“ zapišťala Terry a rýchlo vstala zo stoličky pričom ustupovala až k stene. Aster,s leskom smrti v očiach, chvíľu nehybne stála na mieste, ale keď uvidela vlkolaka, ako postupuje k Terry, zahnala sa po ňom stoličkou. Ten na ňu prudko skočil, zavrčal, zhodil ju na zem a ona upadla do bezvedomia...

 

 

 

,,Aster?,“ započula jemný hlas Andrewa a jeho ruku na jej čele. Otvorila oči a vyskočila na rovné nohy. ,,Čo sa stalo?,“ vyplašene sa spýtala Aster a prosebne zaryla svoje nechty do Andrewovej ruky. ,,Pohrýzol ju,“ povedal, pričom jej hladil vlasy. ,,Nie!,“ zvreskla Aster a hodila sa na Andrewove plece.

 

 

 

Odchod z Moskvy a zmena

 

Prešlo šesť rokov. Terry sa narodil syn, vlkolak, a dali mu meno Leo. Terry sa zmierila sa s tým, že bude vlkolak. Aster sa narodila dcéra. Black Black Roses. Nedala jej meno po Andrewovi, pretože hlboko cítila, že patrí k jej rodu. Aster sa počas týchto šiestich rokov dostala do nezhody s Andrewom až prišli samé hádky a tak sa radšej rozviedli. Terry a Aster, spolu so svojimi deťmi, boli pripravené opustiť Moskvu a uskutočniť svoje plány v strednej Európe.

 

Po tom, ako obe s deťmi vystúpili na mieste, kde mala stáť ich škola, Aster cítila, že jej život za začne meniť od základov. Pomocou čarov a za pomoci najmocnejších mágov Zeme, vytvorili čarodejnícku školu s netradičným názvom-Temi. Po dokončení boli, samozrejme, vyčerpané. Stálo ich to veľa síl a námahy. Preto v hrade, spolu so svojimi deťmi, pobudli pár mesiacov samé. Až potom otvorili brány svojej školy a začali prijímať žiakov a zamestnancov.

 

 

 

Black a Erika

 

Od narodenia dcéry sa jej Aster snažila vštiepiť do hlavy všetko, čo ju naučila teta Amelia. Black sa učila celkom rýchlo a keď sa začalo na hrade Temi vyučovať, medzi ostatnými pôsobila ako pravá dáma z rodu Black Roses. Hrdo, sebaisto a vznešene. Aster na ňu bola, pochopiteľne, hrdá. Síce, keď bola Black v puberte, s ňou mala pár problémov, inak celé jej detstvo považovala za bezchybné a bola rada, že to s ňou zvládla a dokázala ju vychovať tak, ako sa na ich pomery patrí.

 

Ale Black nezostala dlho jedináčik. Keď bola dospelá a snažila sa presadiť ako speváčka v mestečku Magic Town, ležiaceho v blízkosti Temi, sa Aster narodila ďalšia dcéra. Erika. Skoro hneď na to sa Black narodili dvojičky- Susan a Leanne. Aster pochopila, že ich rodina sa rozrastá...

 

 

 

List

 

Aster sedela vo svojej kancelárií. Jednou rukou sa držala za operadlo kresla a pozorovala kreslo po jej boku, ktoré kedysi obývala Terry. Tá sa postu riaditeľky vzdala a uskromnila sa postom zástupkyne riaditeľky.

 

Aster odpútala pohľad z kresla na prázdny pohár na jej stole. Hlavou sa jej brodilo nesmierne veľa myšlienok. Prehrávala si celý svoj život. S trpkým výrazom spomínala na to, keď si sňala s prsta prsteň od Andrewa a hodila ho do ľadovo studeného potoka v Moskve.

 

Prezrela si prsty. Okrem čiernych nechtov a drahého prsteňa, ktorý si ona sama kúpila, jej ruky nezdobilo nič. Vstala z kresla a podišla k oknu. Jej tvár zaplavili slnečné lúče. Trocha prižmúrila oči aby sa mohla zadívať v ústrety Slnku. Odkedy vypila špeciálny a ťažko pripravovateľný elixír, slnečné svetlo jej neškodilo, ale aj tak ho nemala rada. Do tmavých vlasov sa jej zaborilo žiarivé svetlo. Oslepená zmenila smer pohľadu na areál školy. Uvidela zopár žiakov ako sedia na lavičke a robia si domáce úlohy, medzi nimi i Eriku. Jemne sa pousmiala. Potom sa zahľadela ďaleko za areál školy, kde sa rozprestieralo čarodejnícke mestečko Magic town. Živo si predstavila svoju staršiu dcéru Black ako o dušu nahráva zasa nejakú pieseň.

 

Vzdialila sa od obloka a rukami sa pridŕžala stolu. Potom rýchlo zasadla do kresla, vzala brko a pergamen, očami spočinula na dverách ale v mysli rozmýšľala nad tým, čo jej napíše. Celých osemnásť rokov ju nevidela, nedostala ani jedinú sovu a ani ona sama jej o sebe nič nenapísala. Rozhodla sa, že vynechá riadky o tom, kde vysvetľuje že najprv bola Aster Morissová a potom zasa Black Roses. List v konečnom znení vyzeral asi takto:

 

 

 

Milá teta Amelia!

 

Prešlo veľa rokov. Azda každý deň som v mysli zablúdila do hradu Avion Toronto Black Roses a k chvíľam, ktoré som tam s tebou strávila. Za tých osemnásť rokov samostatnosti som sa veľa naučila. Naučila som sa žiť v spoločnosti nielen urodzenej, ale aj tej nižšej. Po príchode do Moskvy som stretla svoju sesternicu Terry z Lonýna. Tá sa vydala za Nicka Blooda a narodil sa im syn. Ja mám teraz dve dcéry. Neboj, sú Black Roses rovnako, ako i ja. Nechcem ti vysvetľovať, čo sa stalo, a tak ma o to prosím, ani nežiadaj. S Terry sme založili školu v strednej Európe, pri mestečku Magic Town. Tento list píšem zo svojej kancelárie. Mám sa dobre, i keď po celé tie roky boli časy, keď som mala hlavu v smútku. Dúfam, že ty sa tiež držíš. S pozdravom, Aster.

 

 

 

Aster si list ešte asi tri razy prehliadla. Potom ho opatrne zapečatila. Vstala a opäť podišla k obloku. Otvorila ho a zapískala. O pár sekúnd na podokenici pristál čierny havran. Upevnila mu list na nohu a odletel kdesi do neznáma. Keď sa jej stratil z dohľadu, opatrne okno zavrela a obrátila sa mu chrbtom. Dúfala, že list sa dostane k Amelie. Dúfala, že Amelia ešte prebýva na tomto svete...Ale nič netušila. Rovnako, ako netušila o kapitole svojho života, pred ktorou práve stojí...

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

                   

 



 

 

 

 

 

 

                             ,,Keď čierna ruža vzbĺkne, keď čierne slzy padnú,

 

                              tak vtedy bude koniec sveta, kde upíri vládnu...“

 

 

 



      Rodinný fotoalbum:

 

 

Obrazek

Aster + jej chlapi:D

 

 

 

Obrazek

                                                   Erb rodu Black Roses

 

 

             

 

 


 


 


 

 

 

 

 


                                              *Nimka Black Roses*

 

 


 


 


 


 

Obrazek

 


 


INVENTÁR

 

Obrazek

 Hodinky...od Eriky k narodeninám